Detská literatúra

V jedno daždivé popoludnie si Barborka všimla, že jej zo stola zmizla obľúbená zelená farbička. Také veci sa občas stávajú. No na druhý deň sa stratilo strúhadlo. To už začalo byť podozrivé. Barborka sa dala do hľadania a pod stolíkom objavila škatuľu od svojich nových sandálov.

Dnes si už ľudia povesti nerozprávajú, v pamäti sa často uchovala iba matná spomienka. Zabrániť tomu, aby sa na ne nebodaj celkom zabudlo, majú knihy. Zberatelia či vydavatelia zaznamenali povesti tak, ako ich počuli od pamätníkov.

Za dedinou, nevedno, ako blízko, ako ďaleko, sa rozprestiera les, za ním lúka a za ňou rybník. Lekná sa vynímajú na hladine, ryby sa hrajú na schovávačku, žubrienky špliechajú vodu na všetky strany. Neraz sem zavíta vietor.

Po stáročia sa tešili mimoriadnej obľube: dobrodružné, hrôzostrašné aj sentimentálne príbehy označované ako ľudové čítanie. Poznali ich aj u nás. Poskytovali zábavu alebo vyvolávali napätie, mnohé pretrvali dodnes: historky o kúskoch šibala Eulenspiegela či obyvateľov mestečka Šilda, nášho Kocúrkova.