Janusz Korczak (1878/1879 – 1942) bol poľsko-židovský lekár, pedagóg, vychovávateľ, spisovateľ a publicista, známy predovšetkým ako priekopník obrany detských práv. Spoločensky sa angažoval v dobročinných organizáciách a združeniach, zakladal a viedol detské domovy, pôsobil v sirotincoch. Aj keď nezanechal systematickú teóriu, jeho koncepcia inšpirovaná súdobými pedagogickými smermi sa opierala o emancipáciu dieťaťa, rovnocenné partnerstvo s vychovávateľmi a organizovanie samovýchovy v inštitucionálnych formách. Celkovo čerpal z liberálno-osvietenskej tradície, hoci s ňou polemizuje, tá takisto nadväzovala či už na Montaigneho zásadu Buď sám sebou, alebo na všeobecne známe Nosce te ipsum. Preto jeho názory našli svoj odraz v súčasných antiautoritatívnych postupoch vo výchove. Ku skúmaniu v pedagogickej oblasti prispel prácami Ako milovať dieťa (1919, 1920 – okrem 1. dielu Dieťa v rodine bolo vydanie doplnené o ďalšie 3 diely: Internát, Letné tábory a Domov sirôt, v češtine 2012 – state Internát a Domov sirôt prel. Martin Veselka), Výchovné momenty (1919, 1924 – druhé rozšírené vydanie), Právo dieťaťa na úctu (1929), Pravidlá života (1930), Žartovná pedagogika (1939).
Z literatúry pre deti a mládež vyšli medziiným knižky Kráľ Maťko Prvý (1923, v slovenčine 1993, prel. Ján Sedlák), Kráľ Maťko na pustom ostrove (1923), Bankrot malého Jacka (1924, v češtine 1935, prel. Peter Prídavok), Čarodejník Kajetánko (1934), Svojhlavý chlapec: život Ľudovíta Pasteura (1938, v slovenčine 1941, 1950 – druhé vydanie, prel. Mikuláš Stano). Korczakova literárna tvorba pre dospelých je rozsahom neveľká, možno do nej zaradiť Deti ulice (1901), Salónne dieťa (1906), Keď budem znovu malý (1925) či Nehanblivo krátke (1926).