Hodnotenia kníh

Až po naše časy ostalo záhadou, čomu vďačia práve strašidelné príbehy za svoj pretrvávajúci úspech. Sprvu šírené najmä ústnym podaním čoskoro prenikli do sfér, kde sa na serióznosť kladie zvláštny, ak nie bezvýhradný dôraz. Vo svetovej literatúre sa nenájde vari tvorca, ktorý by aspoň ojedinele nezabrúsil aj týmto smerom.
Priveľké bolo pokušenie zahrávať sa s tajomnom či priamo s hrôzou, ostatne, nie neopodstatnene považujeme strach za najmocnejší z pocitov. Dnešný človek reaguje tak na triezvosť svojho jestvovania. Odľudštená civilizácia by rada bez zvyšku vyložila skutočnosť, vylúčila z nej i tušenie toho, čo sa vymyká neprestajne analyzujúcemu rozumu. Šancu, ešte zriedkavejšie perspektívu poskytuje zriedka, častejšie vyvoláva úzkosť.

Súčasná poľská autorka Marta Świderska-Pelinko vydala niekoľko románov a básnických zbierok, s jej veršami sa mohli slovenskí čitatelia stretnúť v Literárnom týždenníku. V najnovšom románe Chuť túlania a edenu spracovala tému emigrácie súčasných Poliakov do Veľkej Británie. Téma je aktuálna aj u nás, žiaľ, aj v našich médiách sa objavujú správy o tých, ktorí po príchode na miesto, kde ich mala čakať dobre honorovaná práca, zistia, že agentúra ich podviedla. V takejto situácii sa ocitne aj hlavná protagonistka Jola a jej náhodní spolupracovníci či spoluhľadači.

Keď sa niekto chce dozvedieť pravdu o Vivaldim, ba o celom univerze, musí sa započúvať do jeho hudby. Po jej precítení, ak bude mať šťastie, sa mu všetky detaily vyjavia ako na dlani a nebude potrebovať vedieť viac, nech sa o skladateľovi popíšu akékoľvek historky. Nielen preto autor píšuci vlastnou krvou nemá iné východisko, ako byť natoľko hercom na javisku, nakoľko sa jeho krv má stať našou. Wojaczek vlastní ešte jeden tromf navyše: jeho originálne videnia súvislostí sú naskrz presiaknuté takými nám blízkymi skúsenosťami, že je priam vylúčené, aby sme im neuverili, zakaždým strhávaní a zmietaní rovnakými životnými okolnosťami. Z hľadiska tvorby je to rukavica hodená do tváre Bohu, súčasníkom, ako aj budúcim generáciám veršotepeckých samozvancov, ktorí v slivke na tisíce spôsobov vidia čerešňu.