Zároveň s emancipáciou národa začal sa po prevrate a národnom oslobodení roku 1918 formovať moderný výklad slovenských dejín, už nezaťažený povinnosťou brániť a prebúdzať. V tomto úsilí má svoje miesto aj Andrej Kavuljak, jeden z priekopníkov modernej slovenskej historiografie. Významne prispel k rozvoju historického bádania, keď ako jeden z mála zhromažďoval a študoval archívny materiál k sociálnym a hospodárskym dejinám Slovenska, predovšetkým rodnej Oravy. Nedospel pritom azda k prekvapujúcim záverom a vyhýbal sa i priamemu hodnoteniu, postoj bádateľa tušíme skôr zo spôsobu, ako triedi materiál. Svojím dielom pripravil pôdu pre bádanie mladšej generácie, už nezaťaženej natoľko pozitivizmom.

Pritom Kavuljak nebol azda profesionálny historik, ale pôvodným povolaním lesný inžinier. Narodil sa r. 1885 v Ústí nad Oravou, dedine, ktorá padla za obeť Oravskej priehrade, ako jedno z ôsmich detí tunajšieho notára. Školy navštevoval v Trstenej a Banskej Bystrici, v Banskej Štiavnici vyštudoval lesné inžinierstvo. Tu nastúpil r. 1909 na prvé pôsobisko vo výskumnom lesníckom ústave. Ako uvádza v životopise, uvedomil si, že „lesník okrem svojich technických vedomostí musí sa zaoberať aj historickou minulosťou svojho odboru, hoci disciplína hospodárskej histórie v tom čase sa nikde na nijakej vysokej škole neprednášala“. Práve historický vývin lesného hospodárstva sa stal ťažiskom Kavuljakovho celoživotného diela.
R. 1915 narukoval, padol do ruského zajatia a až r. 1921 sa vrátil do novovzniknutej Československej republiky. Ako lesný správca v Oravskom Podzámku sa začal venovať výskumu regiónu, jeho výsledky zhrnul v publikácii Oravský komposesorát.
Intenzívny záujem o históriu rozvinul najmä po r. 1932, keď ho vymenovali za správcu archívu, čím získal prístup k bohatému materiálu. Časom sa jeho bádateľský záujem rozšíril na územie celého Slovenska. Takto vznikli jeho najvýznamnejšie historické práce: Hrad Orava – dejiny hradu a kraja, Valasi na Slovensku, Starobylé drevené kostoly na Orave, Hrad Lietava, Rajecký kraj, Historický miestopis Oravy, Dejiny lesníctva a drevárstva na Slovensku.
R. 1938 ho zmenené spoločensko-politické pomery donútili opustiť Oravu. Dva roky pracoval na Riaditeľstve štátnych lesov v Liptovskom Hrádku, r. 1943 sa stal na päť rokov riaditeľom Štátnych lesov v Banskej Bystrici. Po vojne, v školskom roku 1948/9 prednášal na Lesníckej fakulte v Košiciach, nato sa vrátil na odpočinok do Dolného Kubína. Tu A. Kavuljak zomrel r. 1952.
Tlačou vyšlo jeho dielo iba sčasti. V rukopise zostali nedokončené práce Valaská otázka na Slovensku, Historický miestopis Zvolenskej stolice, Prehistória Oravy, ale aj román Žiare, v súťaži na historický román, ktorú r. 1938 vypísala Matica slovenská, ho ocenili Hubkovou cenou spojenou s finančnou odmenou.
Kavuljakove literárne ambície nás vlastne ani veľmi neprekvapia, prezrádza ich už obrazný, poetizujúci štýl jeho historických prác. Celkom prirodzene sa najplnšie rozvinuli v žánri historického románu, najsľubnejšie vo fragmente druhého dielu zamýšľanej trilógie. Podľa očakávania si zvolil tému: Veľká Morava, ktorá sa po vzniku republiky stala súčasťou oficiálnej ideológie, inšpirovala nejedného z jeho píšucich súčasníkov.
Kavuljak sa podujal evokovať obdobie, ktoré predchádzalo nástupu Svätopluka k moci, mocenské boje a zrážky medzi Východom a Západom, v ktorých sa formoval prvý štátny útvar západných Slovanov. Príbeh, čo do fabuly vynaliezavý a bohatý na nečakané zvraty, rozvíja sa v podstate okolo štyroch protagonistov, z Ponitria sa presúva na franský dvor i do Zadunajska.
Začína sa príchodom nitrianskeho kniežaťa Pribinu, v románe označeného ako vojvoda, váhajúceho medzi pohanstvom a kresťanstvom, na franský dvor na čele Mojmírovho posolstva. Privádza so sebou Marvu, vnučku niekdajšieho pána na Vyšehrade, odhodlanú stať sa medzi Frankmi kresťankou. Trenčo, pán Trenčína, ktorý Marvu ľúbi, sa s nevôľou dozvedá o jej duchovnej premene. Prehovorí nitrianske knieža po jeho návrate, aby sa spolu odobrali na horu Žiar, čoraz menšia hŕstka pohanov tam vykonáva svoje obrady, utvrdzuje sa takto v obrane pred expanzívnym kresťanstvom.
Tu sa mládenci zoznámia s Daricou, dcérou Duchoslava, hradného pána na Vyšehrade, ktorá obom učarí. Pravda, nemalú úlohu zohráva aj okolnosť, že ženích spolu s dievčaťom získa aj celý kraj. Medzi sokmi v láske sa rozpúta čoraz prudší zápas o priazeň dievčaťa.
Muž medzi dvoma ženami, zmietaný vášňou k jednej, neschopný opätovať rovnaké city druhej, ktorá ho ľúbi – klasický trojuholník nájdeme i v základe tohto románu. S osvedčenými rekvizitami žánru, historického románu, ktorý sa u nás tradične tešil čitateľskej obľube, narába Kavuljak pri rozvíjaní zápletky i budovaní fabuly. Ako historik si uvedomuje nevyhnutnosť držať sa faktov, no tam, kde chýbajú, nebráni sa ani nutkaniu domýšľať. Napokon, románopisec musí zákonito, najmä ak kalkuluje s úspechom u čitateľa, vykazovať aj schopnosť uvoľniť obrazotvornosť.
Kresťanské východiská Kavuljak síce explicitne deklaruje, jednako prejavil autor isté pochopenie, ba sympatie voči postavám, ktoré lipnú na tradičných hodnotách pohanského sveta, voči vzdoru, akokoľvek bezvýhľadnému, s akým sa pokúšajú zabrániť ich nevyhnutnému zániku.
Napriek dobovým obmedzeniam a nedostatkom, podmieneným autorovou neskúsenosťou a ohraničenosťou dobového bádania, mohol Kavuljakov príspevok podnetne zasiahnuť do vývinu žánru. Jeho Žiare však uviazli v rukopise, pokračovanie ostalo torzom. Podľa informácie autorovej dcéry Oľgy Sulíkovej, inak predobrazu románovej Darice, boli na príčine nepriaznivé okolnosti v čase, v ktorom sa dielo zrodilo. Po r. 1939 sa autor podujal aktualizovať rozprávanie tým, že zdôraznil pozitívny zástoj Frankov ako spojencov nitrianskych Marahanov. Ani táto verzia – spolu s ďalšími nepublikovanými rukopismi A. Kavuljaka ju uchováva Literárny archív Matice slovenskej – sa nedostala do tlače. Po vojne sa autor údajne pokúsil prepracovať dielo ešte raz, presnejšie, rekonštruovať jeho pôvodnú podobu.
Nech už boli osudy diela ako kľukaté, odkrývajú sa na nich paradoxne cesty, po ktorých sa uberali dejiny, práve tak moderné historické bádanie, ako i jeho beletrizovaná modifikácia.

Ľudovít Petraško