Edícia Externum

Vydavateľstvo Pectus, Košice 2023

Hanu po trojročnom odpykaní trestu za krádež, ktorej sa nedopustila, nepustia na slobodu, musí podstúpiť nútený pobyt. Internovanie ustanovené cárskym zákonom však spočíva jedine v premiesťovaní väzňov do iného mestečka, kde ich magistrátni úradníci nechávajú napospas ulici. Za pomoci hliadok vojenskej polície nanajvýš udržiavajú poriadok, nezaujíma ich, čo dokáže spôsobiť bieda, a naostatok ani nevedia trestancom zabrániť v úteku. Hana verí, že odhodlanie pracovať ju uchráni pred hladom a nedostane sa na scestie. Poznačená biľagom premiestenej naráža na prekážky, stráca kontrolu nad sebou následkom uplatňovania predpisov a odľudštená sa ženie do záhuby. Konopnicka sa vyhýba psychologizmu, konanie ľudí odvodzuje skôr od spoločenských javov a svojím príbehom potvrdzuje, že právo si prispôsobuje a napravuje človeka na svoj obraz, vždy chráni záujmy tých, ktorí sú pri moci, dnes už oddelenej od politickej. Autorka tiež nemálo napovie o pomeroch, aké vládli na poľskom území spadajúcom do ruského záboru, väzenie, väčšinou ako súčasť radničného komplexu, zo súčasného pohľadu nahrádzalo aj polepšovňu.

Vydavateľstvo Pectus, Košice 2021

Kniha Vitráže v pamäti predstavuje preklad štyroch básnických zbierok z celoživotnej tvorby Borowiczovej, piata časť Sšedivel blankyt pozostáva z autorkiných najnovších básní. Súborné dielo tak ponúka komplexný obraz jednej z predstaviteliek súčasnej poľskej poézie. Autorka si pre svoje javisko vytvára vlastné kulisy a kostýmy, dráma jej postáv miestami vyúsťuje do intímnej spovede. Otvára dvere nebohým, ktorí zostali jedine v pamäti, ale i neznámym, ktorí sa zjavili v sne. Surrealistické výjavy, vyplývajúce aj z nemožnosti odolávať nástrahám a neistote, sa neobmedzujú výlučne na snovosť, súvisia so skutočným svetom, s jeho zhonom a huriavkom. Keďže svet stvorený človekom je pustina, pravda, nie za každých okolností, a ani bezcieľny vír mesta, ktoré už neposkytuje útočisko ako v stredoveku, očividne neprináša útechu, často sa zvažuje útek pred civilizáciou. Táto potreba sa naliehavo stupňuje, naostatok až k potrebe prežiť znovuzrodenie. Borowiczová práve na konfliktoch medzi sebou a neúprosnou skutočnosťou dáva najavo, že život a smrť sú neoddeliteľnou súčasťou sveta.

Vydavateľstvo Pectus, Košice 2020

Problému narastajúcej priepasti medzi bohatými a chudobnými sa nemohol vyhnúť ani Korczak, sociálnym rámcom jeho diela sú práve najchudobnejšie vrstvy, a to najmä deti na okraji spoločnosti. Ich domovom je ulica, kde nedoživené a krajne zanedbané klamú, žobrú alebo predávajú hoci aj kvety, aby získali drobné na prežitie. Zachraňujú sa, ako len môžu, pretože nemajú iné východisko. Napriek trpkým skúsenostiam si dokážu obdivuhodne poradiť so svojou rolou, nechýba im značne vyzretá emocionalita, zodpovednosť za druhého, zmysel pre dôstojnosť. Ich svet si vytvára vlastné pravidlá, v nejednej situácii reagujú s pocitom poníženia a búria sa proti nevítaným votrelcom.

Vydavateľstvo Pectus, Košice 2020

Antológia Ogura hjaku-nin-isšu je najznámejším básnickým dielom stredovekého Japonska. Zostavil ju v r. 1235 básnik, učenec a kaligraf Teika Fudžiwara. Ogura (v súčasnosti Arašijama) je dvetisíc metrov vysoká hora v prefektúre Nagano na ostrove Honšu. Po stáročia bola spájaná s literárnou tradíciou. V ére Heian (794 – 1185) získala epiteton Hora básnikov. Dvorní poeti ospevovali jej krásu a zvečnená zostala práve vďaka tejto antológii, ktorá zahŕňa verše autorov od 7. do 13. storočia. Spomína sa aj v súvislosti s nesmrteľným básnikom – mníchom menom Saigjó, ktorý si svoju prvú pustovňu postavil na jej úpätí. Zdá sa, že mýtická hora Ogura bola po celé generácie inšpiráciou pre mnohých poetov. Autormi veršov v antológii sú cisári, šľachtici, úradníci, mnísi, dvorné dámy, komorné. V básňach sa odráža svojské chápanie prírody, zvykov a medziľudských vzťahov.

Vydavateľstvo Pectus, Košice 2017

Ábel Hradscheck, hostinský a obchodník v dedine pri Odre, natrafí pri kopaní v záhrade pod hruškou na kostru francúzskeho vojaka. Keď sa tu krátko nato zastaví obchodný cestujúci Szulski vymáhať dlžoby, v Hradscheckovi, ktorému nejdú obchody, skrsne plán. Akýsi povoz sa zrútil do Odry, roznesie sa na druhý deň po dedine. Po Poliakovi ani stopa – má azda Hradscheck s jeho zmiznutím čosi spoločné? Rozprávanie poukazuje na to, že zločin človeka odjakživa odpudzoval i fascinoval, aj kriminálna literatúra má svoju históriu. V tomto výbere sú zastúpení štyria reprezentatívni autori nemeckého realizmu – Franz Grillparzer, Annette von Droste-Hülshoffová, Conrad Ferdinand Meyer, Theodor Fontane, a to príbehmi s kriminálnym motívom. Keďže pohnútky páchateľa zobrazujú literárne náročne, nebolo by náležité zúžiť ich na tento jediný rozmer. S klasickou detektívkou nemajú veľa spoločné, napätie v nich však nechýba – aj keď páchateľa od začiatku poznáme, alebo ho aspoň tušíme.

Vydavateľstvo Pectus, Košice 2017

Mela, odmala poznačená vojnovými udalosťami, sa usiluje utiecť z domácnosti, kde panuje nedostatok, a rozhodne sa vydať za dôstojníka Jána. Tri generácie jej rodiny prechádzajú najrozmanitejšími peripetiami, v ich úzadí, nie celkom bez vplyvu na súkromný život, sa zviditeľňujú ekonomicko-politické premeny od skončenia 2. svetovej vojny až po transformáciu socialistickej ekonomiky na kapitalistickú. Dej sa odohráva v časoch, keď napriek spoločenským neduhom nebola núdza o prácu, sociálne útvary v podnikoch organizovali pracovníkom rekreačné pobyty a ich požiadavky sa nezištne vybavovali jediným telefonátom, v časoch, keď kostoly rástli ako huby po daždi a namiesto zisku išlo ešte o človeka. Neskôr prišla divoká privatizácia, nárast nezamestnanosti či cestovanie do cudziny za prácou – tieto pomery, s ktorými sa museli vyrovnávať aj ich rozčarovaní iniciátori, neboli človeku žičlivé. Spory manželov stojacich na opačnej strane barikády sprevádzajú husle a ich kvílenie ako akási hrozba prenasleduje pár už od sobáša. Zdá sa, že Ján nemôže zabrániť rozkladu manželstva, konfliktom, ktoré zároveň predznamenávajú názorovo silne rozdelenú spoločnosť po roku 1989. Prirodzene, história, i nie až taká dávna, môže byť akákoľvek, len nie čierno-biela.

Vydavateľstvo Pectus, Košice 2016

Knižný výber ponúka poéziu nonsensu z nemeckojazyčného prostredia, neraz básnické grotesky, ktoré sa už v období prvej svetovej vojny stali programovou súčasťou mnohých kabaretov, neskôr scén divadelného režiséra Maxa Reinhardta. Väčšina autorov, ktorí poetiku nonsensu rozvíjali alebo rozvíjajú v najrozmanitejších podobách, sa tomuto žánru s vlastnou estetikou venuje príležitostne. V zbierke svoju tvorbu prezentujú Paul Scheerbart, Christian Morgenstern, Joachim Ringelnatz, Hansgeorg Stengel, Ernst Jandl a ďalší básnici, ktorí rúcajú aj vžité mimojazykové súvislosti a vytvárajú nové, uplatňujú vlastné zákony logiky, uvoľňujú zdroje humoru, absurdity a paradoxu, aby sa každodennosť stala poéziou.

Vydavateľstvo Pectus, Košice 2011

Len príbeh, ktorý sa nestal, je večný – taká zásada sa uplatňovala v literárnej tvorbe, výmysel mal takto bližšie k pravde ako premenlivá skutočnosť. Tieto temné príbehy nie sú výnimkou – čím vyššie sa vznášajú v oblakoch, tým pevnejšie sa držia pri zemi, často vďaka silnému sociálnemu podtextu. Hrôzostrašný trest je odplatou za krivdu, za unáhlené vyrieknutie ortieľa, za neuvážené pohrávanie sa s poverou alebo za spáchaný hriech. V dávnejších časoch sa zvyčajne rozprávali v priateľskom kruhu pri teple kozuba, niektoré majú charakter povesti či legendy. Ani po čase, niekedy s odstupom takmer troch storočí, nestratili na príťažlivosti. Na jednej strane navodzujú úzkosť a zdesenie, na druhej vtipne reagujú na maniere, ktoré zďaleka nemožno označiť za dobové, a teda neaktuálne. Diskurzívny zážitok ponúkajú aj konfrontáciou vedy a náboženstva. Vari sa dnes túla po svete oveľa menej mastičkárov alebo čudákov, vyznávačov mysticizmu pod rúškom vedy? Aj keď vcelku chápeme nejeden dôvod pre polemiku povedzme s kresťanskou vierou a jej morálkou, neotvára ich fanatické zavrhnutie opätovne cestu k satanizmu? Hranice vedy odjakživa poskytovali voľný priestor na špekulácie a ich zneužívanie. Ani z hľadiska dobového poznania ho podceniť nemožno, totiž vylúčiť z neho sektárstvo a či prehliadnuť tragické následky manipulovania s človekom – a to nielen pomocou hypnózy.

Vydavateľstvo Pectus, Košice 2010

Marta Świderska-Pelinko, hodnotená v Poľsku ako najkultivovanejšia spisovateľka spomedzi ženských autoriek, sa knižne na Slovensku predstavuje prvý raz. Ide o jej v poradí druhý román. Tento bestseller súčasnej poľskej literatúry vznikol na základe hodnoverných faktov, z ktorých mnohé dodnes neboli vyriešené anglickou ani poľskou políciou. Hlavná hrdinka Jola sa rozhodla vycestovať za prácou do Anglicka. Namiesto očakávaného raja musí čeliť prekážkam predovšetkým zo strany rodákov. Román ponúka konflikt jej prostoduchého sveta a poľského podsvetia, čo v anglickom prostredí obchoduje s lacnou pracovnou silou. Ukazuje najmä kontroverzie so spodinou, ktoré priam iritujú vnímavého čitateľa. Obraz Poľska v zahraničí, čo vyráža dych. Autorkino alter ego vie svoje o narážkach na Hobbesovo tvrdenie človek človeku vlkom. Autentický príbeh vďaka konfabulácii prekračuje hranice dokumentu, udržiava si svoju atmosféru a napätie od začiatku do konca. Majstrovsky zvládnuté dialógy, často v náznakoch, dokazujú, že ho nemožno zaradiť do kategórie populárnej literatúry, medzi ženské romány. Svojím jednoduchým jazykom je však ľahko prístupný najširšej mase čitateľov.

Vydavateľstvo Pectus, Košice 2009

Rafał Wojaczek, jeden z najvýznamnejších poľských básnikov druhej polovice dvadsiateho storočia, sa narodil 6. 12. 1945 v Mikolove, zomrel v noci z 10. na 11. mája 1971 vo Vroclave. Kniha je reprezentatívnym výberom básní z celej Wojaczkovej tvorby. Nachádzajú sa v nej básne zo všetkých piatich básnických zbierok. V poslednej časti Na smiech a výsmech Boha sú verše z básnikovej pozostalosti, buď pripravované na vydanie samotným autorom, alebo odsunuté cenzúrou z predošlých zbierok.