Aktuality

Uznanie Literárneho fondu za významný edičný čin vydavateľstvu Pectus

Odborná porota menovaná výborom Sekcie pre umelecký preklad Literárneho fondu hodnotila celoročnú produkciu v oblasti umeleckého prekladu za rok 2016. Na základe jej návrhu postúpili do užšieho výberu prekladové literárne diela vysokej umeleckej hodnoty a výbor udelil Cenu Jána Hollého a knižné prémie Literárneho fondu za umelecký preklad, ako aj uznania za jednotlivé vydavateľské počiny.

V znamení nemeckej nonsensovej lyriky

V knižnici Goetheho inštitútu na Panenskej 33 v Bratislave prebehla 15. marca 2017 prezentácia antológie Nočný spev sardinky v plechovke. Knižný výber poézie nonsensu z nemeckojazyčného prostredia predstavili zostavovateľ a prekladateľ Marián Hatala a ilustrátor Martin Burian.

Prezentácia novely Mojmírov syn

Nebýva zvykom uviesť do života novelu práve v deň, keď by jej už nežijúca autorka oslávila svoje 126. narodeniny v kruhu najbližších. Napriek chladnému nečasu, ktorý 8. december sprevádzal, našli sa záujemcovia, zvedaví nielen na novú, bohato ilustrovanú knihu, ale aj na ľudí, ktorí sa pričinili k jej vzniku. Ľudovít Petraško a Anton Medvec symbolicky zložili veniec k pamätnej tabuli na dome, kde sa spisovateľka narodila.

Oslavovala umelecká literatúra, predovšetkým poézia

Štyri roky čakali milovníci umelecky hodnotnej literatúry na oživenie Litteriády, medzinárodného literárneho festivalu na východnom Slovensku. Napokon sa dočkali 4. ročníka, na ktorom sa prezentovali azda menej známi autori, jednako nie s tvorbou, ktorá esteticky nestojí za povšimnutie.
28. septembra privítala gymnaziálna mládež dvoch poľských básnikov, Mareka Petrykowského z Krosna a Stefana Jurkowského z Varšavy. Slávnostne ich predstavil moderátor podujatia, riaditeľ Podduklianskej knižnice vo Svidníku Kamil Benko. Autori v dialógu s prítomnými hovorili o svojej tvorivej ceste a jej počiatkoch, odpovedali na otázky týkajúce sa ich profesie, jej zosúladenia s tvorbou, rozprávali o inšpiračných zdrojoch, pozitívach aj negatívach tvorby. Mládež sa živo zaujímala o ich študentský život, z ktorého uviedli nejednu anekdotu. Básne, čo zazneli v slovenskom preklade, podnietili záujem obecenstva, ktoré v sále poprosilo autorov o ich prečítanie v rodnom jazyku. Na konci pútavého stretnutia autori podpisovali antológiu, ktorá vyšla špeciálne pri tejto príležitosti.

Slávnostné uvedenie debutu Bez medzerníka

Kniha Bez medzerníka od Zdenka Fajčáka, mladého autora žijúceho v Prahe, vyšla s podporou Ministerstva kultúry SR vo vydavateľstve Pectus koncom minulého roka. Ide o súbor poviedok s protagonistami, ktorí sa ocitajú v najrozmanitejších okolnostiach. Príbehy sa neraz končia prekvapivou pointou. Slávnostné uvedenie autorovho debutu sa uskutočnilo dňa 9. 2. 2016 v priestoroch Slovenského domu v Prahe, pod záštitou Vladimíra Skalského, predsedu Svetového združenia Slovákov v zahraničí.

Ďalšie dielo z nášho vydavateľstva preložené do poľštiny

Ľudovít Petraško: Strażnik jezioraSme radi, že ďalší počin z našej dielne vyšiel v prestížnom poľskom vydavateľstve Abilion, ktoré dáva prednosť hodnotnej literatúre pred pospolitou, tuctovou alebo módnou. Tentoraz ide o zbierku povestí Strážca jazera, v autorskom stvárnení Ľudovítom Petraškom. Autor siahol po východoslovenských povestiach zo Šariša, Abova a Zemplína, aby ich vo vlastnom spracovaní priblížil súčasnému vnímaniu čitateľa. Napriek tomu, že knižka je vhodná predovšetkým pre mládež, legendy majú zásadné znaky literatúry pre dospelých. Bez týchto príznakov nemôže byť mysliteľná ani rozprávka.

Prezentácia historického románu a povestí

Historický román S Perúnom na štíte od Márie Kočanovej a povesti Strážca jazera v autorstve Ľudovíta Petraška boli predstavené nielen v Knižnici P. O. Hviezdoslava v Prešove, ale v ten istý deň (7. 11. 2014 o 16:00 hod.) aj v Ľuboticiach, kde podujatie prebehlo pod záštitou súčasného starostu Krajčiho. O obidvoch knihách sa rozprávalo i v nedeľu (9. 11. 2014 o 15:00 hod.), potom čo starosta Kostolian nad Hornádom Anton Medvec zložil veniec k pamätnej tabuli na rodnom dome Márie Kočanovej. Z pôvodnej trilógie, ktorú spisovateľka považovala za svoje celoživotné dielo, sa vo Vlastivednom múzeu v Prešove zachoval jediný rukopis. Jeho vydaním po 70-tich rokoch sa azda podarilo vzkriesiť niečo, čo sa už pokladalo za zabudnuté.

Bardejovská chvíľka poézie

Ivan Klohna: Jedine tak vieš neodísťKeď sa básnikovi zjavuje žena, povedzme vo veciach, ktorých sa kedysi dotkla, takú ilúziu nemusí sprevádzať vedomie reality. Práve názov zbierky Jedine tak vieš neodísť pritakáva potrebe snívať, ale zároveň naznačuje, že skutočný odchod sa stal trvalým – útecha sa deje nanajvýš v hlave. „Metafyzika" v tejto poézii, videnie iného za vecami, sa poväčšine tvári, že z nej ešte čosi zostalo. Sama diskusia, či v literatúre dať prednosť romantizmu alebo realizmu, je rovnako stratou času ako diskurz o hmotnom a duchovnom vo filozofii. Literatúra sa totiž pohybuje v nezmieriteľnosti týchto protikladov. O romantickorealistickej povahe Klohnových básní sa mohli presvedčiť aj Bardejovčania, ktorí si prišli vypočuť verše 3. 10. 2014 do Okresnej knižnice Dávida Gutgesela. Beseda s autorom mala podobu sviatočnej chvíle. Knižku do života uviedol Ľudovít Petraško.

Hudákova tvorba v poľštine

Pavol Hudák: Powróz w domu wisielca i inne wierszeRok 2013 sa pre Hudáka stal symbolickým, akoby podľa vkusu jeho poézie. Nielenže v Pectuse vyšlo druhé, doplnené vydanie jeho celoživotnej tvorby pod názvom Povraz v dome obesenca a iné básne, ale tá zároveň dostala knižnú podobu v poľštine. Ukázala sa v preklade Marty Pelinkovej, vďaka spolupráci poľského vydavateľstva Abilion s Literárnym informačným centrom. Z anotácie k dielu sa dozvedáme: Pavol Hudák zo Slovenska, vo svojej krajine takmer nepostrehnutý, zobrazoval clivotu, pominuteľnosť a tŕnistú cestu „kam?". Otvorene písal o smrti, uvažoval, aká je a bude vo chvíli príchodu, písal aj zo záhrobia. Zvedavý na svet prehlboval jeho tajomstvá, mal vlastnú poetickú víziu, filozofický pohľad na skutočnosť. Bolestne zakúšal, spomínal diamanty a okamihy bytia tu a teraz. Nezúfal si, skôr a možno až priveľmi chápal človeka. V jeho poézii je mnoho pesimizmu, ale aj optimistickej zamilovanosti k životu a ľuďom, zvlášť k matke, ktorú oslovoval nežne. Neutekal od „zázrakov" bežného dňa a prírody, ktorú personifikoval a animizoval. Obraz súčasného sveta s celou jeho existenciálnou a etickou dravosťou sa stáva zrkadlovým obrazom stavu spoločnosti. Spôsob, akým básnik nasycoval svoje strofy emóciami a originalitou, ako aj hlboká metaforika, robia, že práve on bude vždy rozpoznateľný ako jeden z mála, ktorý sa dokáže zapísať do kánonu klasickej krásnej literatúry.

Na periférii kultúry, v centre umenia

Vydavateľstvo Pectus, Štátna vedecká knižnica v Košiciach a Podduklianska knižnica vo Svidníku zrealizovali 3. ročník Litteriády v dňoch 6. – 8. 11. 2012. Jednotlivé kaviarne umožnili nahliadnuť do zákulisia súčasnej slovenskej, poľskej a estónskej literatúry. Festival, na ktorom okrem iného boli predstavené najnovšie knihy od Janky Haluškovej a Roberta Kačeňáka, sa uskutočnil aj vďaka podpore Ministerstva kultúry. Kým Halušková vo svojej knihe Kto býva s Barborkou vykúzlila svet človiečikov s dôverne známymi a aktuálnymi životnými peripetiami, svet, v ktorom neprestáva platiť etika, Kačeňák si v najnovšom počine pre dospelých Láska v časoch moru zobral na mušku reálny socializmus.

© 2006 – 2017, Pectus - knihy pre náročných čitateľov. Všetky práva vyhradené.
Vytvorené Pectusom.