Štyri roky čakali milovníci umelecky hodnotnej literatúry na oživenie Litteriády, medzinárodného literárneho festivalu na východnom Slovensku. Napokon sa dočkali 4. ročníka, na ktorom sa prezentovali azda menej známi autori, jednako nie s tvorbou, ktorá esteticky nestojí za povšimnutie.
28. septembra privítala gymnaziálna mládež dvoch poľských básnikov, Mareka Petrykowského z Krosna a Stefana Jurkowského z Varšavy. Slávnostne ich predstavil moderátor podujatia, riaditeľ Podduklianskej knižnice vo Svidníku Kamil Benko. Autori v dialógu s prítomnými hovorili o svojej tvorivej ceste a jej počiatkoch, odpovedali na otázky týkajúce sa ich profesie, jej zosúladenia s tvorbou, rozprávali o inšpiračných zdrojoch, pozitívach aj negatívach tvorby. Mládež sa živo zaujímala o ich študentský život, z ktorého uviedli nejednu anekdotu. Básne, čo zazneli v slovenskom preklade, podnietili záujem obecenstva, ktoré v sále poprosilo autorov o ich prečítanie v rodnom jazyku. Na konci pútavého stretnutia autori podpisovali antológiu, ktorá vyšla špeciálne pri tejto príležitosti.

Na druhý deň mali čitatelia možnosť bližšie sa zoznámiť s dvoma slovenskými autormi a to počas stretnutia s Mariánom Hatalom z Bratislavy a Zdenkom Fajčákom, Prešovčanom momentálne žijúcim v Prahe. Privítala ich a predstavila moderátorka podujatia, riaditeľka Zemplínskej knižnice v Trebišove Janka Vargová. Nielenže odzneli ukážky z tvorby, ale hostia sa zároveň s čitateľmi podelili so svojimi skúsenosťami, čo sa týka literárneho života na Slovensku, zvlášť vlastnej tvorby. Zdenko Fajčák, ktorý spočiatku písal nanajvýš pre seba, okrem iného vysvetlil, nakoľko je preňho dôležitý príbeh a jeho záver, Marián Hatala zas prezradil, čo ho motivovalo k napísaniu zbierky Nespavosť alebo plus mínus štyri steny. Účastníci navštívili mestský park, mali možnosť obzrieť si najdôležitejšie pamiatky, či už Mauzóleum rodiny Júliusa Andrássyho, zrúcaninu hradu Parič alebo trebišovský barokovo-klasicistický kaštieľ.

30. septembra prebehla literárna kaviareň v košickom Konzervatóriu so spisovateľom, prekladateľom a básnikom Karlom Grenzlerom z Nemecka. Študenti pod dohľadom Marty Vilhanovej predviedli literárno-hudobné pásmo – scénické predstavenie, ktoré pod názvom Musicus Poesis čerpalo z textov vydanej antológie. Ľudovít Petraško verejne vyspovedal autora, ktorý pred publikom nedokázal ukryť nadšenie z predstavenia zvládnutého na profesionálnej úrovni. Na otázku, ako sa prekladateľovi poľskej a nemeckej literatúry žije, keď musí vandrovať medzi dvoma krajinami, autor zažartoval, že síce žije „na hranici“, stále na ceste, ale vďaka tomu, keď sa batožiny nemôže zbaviť, býva jeho život bohatší a to mu, ako najdôležitejšie, neprekáža v písaní.

Nakoniec hlavný organizátor vyjadril presvedčenie, že hoci súčasné spoločenské prostredie nežičí poézii, má zmysel pestovať jahody na Sahare. Stále sa nájdu poslucháči, ktorí v záľahe kultúrnych podujatí dajú prednosť koncertu filharmonického orchestra. V prípade Litteriády, ktorú z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, isto nejde o ohlas, úspech či priazeň čo najväčšieho množstva čitateľov.