Poézia

Kniha aforizmov a epigramov z dielne známeho slovenského autora, ktorý nekompromisne nastavuje satirické zrkadlo nielen čitateľom. Postrehy, sentencie, narážky... Pikantné, miestami cynické, s miernou dávkou čierneho humoru, no poctivé, citlivo prežité.

Zatiaľ posledná nová básnická zbierka Anny Valcerovej Letný sneh prináša motivicky rôznorodé básne reflektujúce ďalší úsek poetkinho života. Nemilosrdne ho poznamenáva smrť životného partnera.

Básnická zbierka Origami nebola napísaná, ale našepkaná. Je krištáľovo čistým a realistickým záznamom genézy citu, o ktorom sa vie, že trvá krátko. Tieto verše vznikali za neprespatých nocí a pochmúrnych dní, zrána so svetlom svitania a prvým lúčom pri zobúdzaní.

Autorke sa sprítomňuje čaro, nie ako staromilská rekvizita. O to naliehavejšie pod náporom častého rozčarovania. Neraz aj žena, ktorá sa k telesnosti stavia odmietavo i podliehajúco, sa musí brániť – autenticky trpkou iróniou z vecí, ktoré vo svojom kolobehu strácajú význam.

Hudákova poézia je o videní šialenej hudby, o nepokojných, mučivých nociach, o zúfalom nočnom telefonovaní s neznámym hlasom, o hľadaní vody v dobách najväčšieho smädu i o spíjaní sa do temnôt, aby ničota pociťovaná na vlastnej koži vytrhla človeka z letargie, aby sa možno takto spoznalo šťastie.

Zriedka sa básnikovi podarí byť hlavou v oblakoch, a pritom nohami na zemi. A Klohnova poézia, zjavne pod vplyvom beatnickej generácie a so silnými existenciálnymi tendenciami, balansuje vo vlastných mýtoch obozretne a triezvo.

Básne presahujú súkromie, verejnými obrazmi sa neraz tiahne kafkovský motív neidentifikovateľného nátlaku. Videnie ďalších aspektov reality nadobúda psychedelický rozmer, kde na kolaps sveta vystačí nedopatrenie či malá odchýlka od normálu, a tento moment prirodzene dopĺňa dobový kontext podozrievania.

Cyklus poézie Na milosť a nemilosť vznikal v rokoch 1982 – 1986. Striedanie obrazov a dôraz na prúd podvedomia kladú vysoké nároky na čitateľa. Mnohé parafrázy a odvolávky, ale aj antická, indická či kresťanská symbolika rátajú s jeho intelektuálnym rozhľadom, bez ktorého by nebola možná ich interpretácia.

V najnovšej knižke, v súlade s koncepciou doteraz vydaných básnických zbierok, ponúka autor poetické pásmo, v ktorom muž v byte prežíva nočné udalosti, udalosti odohrávajúce sa v panelovom dome, ale aj na ulici.

Rafał Wojaczek, jeden z najvýznamnejších poľských básnikov druhej polovice dvadsiateho storočia, sa narodil 6. 12. 1945 v Mikolove, zomrel v noci z 10. na 11. mája 1971 vo Vroclave. Kniha je reprezentatívnym výberom básní z celej Wojaczkovej tvorby.

Knižný výber ponúka poéziu nonsensu z nemeckojazyčného prostredia, neraz básnické grotesky, ktoré sa už v období prvej svetovej vojny stali programovou súčasťou mnohých kabaretov, neskôr scén divadelného režiséra Maxa Reinhardta.

V zbierke Len tu žiť ponúka Šidlík básne, ktoré tentoraz pochádzajú z obdobia rokov 2006 – 2012. Rozvíja v nej svoju svojráznu a decentnú poetiku, zachytáva rytmicky plynúce okamihy často prežívané vo vzťahu k nežnému pohlaviu.

Básnická zbierka Výsledok: Bez riešenia predstavuje prierez doterajšou tvorbou, ktorá sa rozvíjala od autorkinej mladosti až po súčasnosť. Aj keď sa básne neodvolávajú na konkrétne časopriestorové súradnice, nejde o putovanie po neznámych miestach v neznámom čase.

V tejto zbierke sa nachádzajú nielen experimentálne ladené básnické cykly, kde hra s písmenami a číslami vyjadruje istú túžbu a jej naplnenie, ale aj také, čo nevybočujú z rámca tradičnej poetiky. V nich sa autor vracia do 70. rokov minulého storočia a svoje spomienky uzatvára vo voľnejšie nadväzujúcich básňach.

Človek sa prostredníctvom irónie odjakživa vyrovnáva so skutočnosťou. I Kvič reaguje na absurdity, aké plodí súčasná doba, a hravým spôsobom, skôr nadľahčene než zlomyseľne, miestami priam aforisticky, si vytvára vlastný odstup od tragických udalostí.

Autorka ponúka hodnovernú poéziu, jej básne poskytujú možnosť orientovať sa aj v zložitejších súvislostiach. Vo svojom debute tvorí obrazy, ktoré zachycujú niekedy až fantastický priestor mimo slov, to nepomenovateľné, čo sa zvyčajne odohráva v mlčaní.

Antológia Ogura hjaku-nin-isšu je najznámejším básnickým dielom stredovekého Japonska. Zostavil ju v r. 1235 básnik, učenec a kaligraf Teika Fudžiwara. Ogura (v súčasnosti Arašijama) je dvetisíc metrov vysoká hora v prefektúre Nagano na ostrove Honšu. Po stáročia bola spájaná s literárnou tradíciou.

Kniha Vitráže v pamäti predstavuje preklad štyroch básnických zbierok z celoživotnej tvorby Borowiczovej, piata časť Sšedivel blankyt pozostáva z autorkiných najnovších básní. Súborné dielo tak ponúka komplexný obraz jednej z predstaviteliek súčasnej poľskej poézie.