Edícia Domesticum

Vydavateľstvo Pectus, Košice 2017

Vladove poviedky o nevratných deformáciách situované do mestského prostredia neskúmajú neživý technický materiál, ale v hľadáčiku majú ľudskú bytosť, jej reakcie a vzťahy, ktoré v konečnom dôsledku smerujú k zlomu, rozpadu, deštrukcii. Krátke prózy však nenesú v sebe stopy ťažkej tragiky, skôr nenásilným humorom a iróniou vyvolávajú úsmev. Nájdeme v nich tematizovanie samotnej literatúry, písania ako takého, ale aj rozprávanie o psychicky narušenom mužovi, o osamelosti, ktorá môže prinášať naplnenie, o chlapcovi s naivnými predstavami, ktorý prežíva bezstarostné detstvo v 60. rokoch minulého storočia, o zložitom dospievaní na pozadí dobových udalostí. Poviedky sa navzájom dopĺňajú, tvoria postupnosť, ktorá umožňuje nájsť si zmysel toho, čo sa chce povedať. Dve z nich – Krajina a Susedka – boli roku 2014 a 2015 ocenené prémiou literárnej súťaže Poviedka. Ani ich poradie nie je náhodné, nejedna v istom momente odkazuje na predošlú. Ide teda o premyslený koncept, ktorého celok stojí a padá na jednotlivých príbehoch.

Vydavateľstvo Pectus, Košice 2017

V zbierke Len tu žiť ponúka Šidlík básne, ktoré tentoraz pochádzajú z obdobia rokov 2006 – 2012. Rozvíja v nej svoju svojráznu a decentnú poetiku, zachytáva rytmicky plynúce okamihy často prežívané vo vzťahu k nežnému pohlaviu. Pravdaže, všeličo z nich zostáva nedopovedané. Z autorovej tvorby možno vytušiť aj inšpirácie japonskou či čínskou básnickou tradíciou. A k takýmto básňam, hoci na prvý pohľad pôsobia priamočiaro, je potrebné vracať sa, čítať ich nanovo, aby ako celok poodhalili ďalšie súvislosti. Azda prezrádzajú i to, že snívať, byť nanajvýš pozorovateľom nestačí. Koniec koncov, aj keď sa človek rád oddáva spomienkam, napriek odcudzeniu potrebuje žiť, realizovať svoje sny tu a teraz.

Vydavateľstvo Pectus, Košice 2016

Svätopluk prežíva detstvo v čase, keď sa Slovieni prostredníctvom franských kňazov oboznamujú s kresťanstvom. V hrách a vystrájaní s rovesníkmi rozvíja vlastnosti, akými sa má vyznačovať budúci panovník – bystrosť, odvahu, silu. Prejaví ich najmä na výprave do končín obývaných tajomnými Herulmi. Musí sa však vyrovnať aj so stratou kamaráta Vila, ktorý sa ako šíriteľ nového učenia stane obeťou fanatických prívržencov starej viery, pohanstva... Spisovateľka Mária Kočanová (1890 Kostoľany nad Hornádom – 1976 Bratislava) vydala do r. 1948 v Spolku svätého Vojtecha rad kníh pre deti i dospelých (Šarišské povesti, Nemý mních a i.), venovala sa aj dramatickej tvorbe najmä pre rozhlas. Väčšinu života, s výnimkou posledných rokov, prežila v Prešove, ako učiteľka pôsobila v Solivare. Vrcholom jej tvorby sa mala stať trilógia z čias Veľkej Moravy, ktorú začala písať v medzivojnovom období. Zachoval sa iba prvý diel, z pozostalosti vyšiel r. 2014 pod názvom S Perúnom na štíte. Novelu Mojmírov syn tvoria dve samostatné kapitoly z tohto dielu, nezaradené do vydaného románu. Ďalšie osudy budúceho veľkomoravského kniežaťa sa mali zobraziť v ostatných častiach trilógie.

Vydavateľstvo Pectus, Košice 2016

V najnovšej knižke, v súlade s koncepciou doteraz vydaných básnických zbierok, ponúka autor poetické pásmo, v ktorom muž v byte prežíva nočné udalosti, udalosti odohrávajúce sa v panelovom dome, ale aj na ulici. Reflexívna lyrika, akú Hatala už niekoľko rokov píše takmer programovo, sa venuje rodine, ľuďom, aktuálnym spoločenským a politickým reáliám, ku ktorým nebýva zhovievavý. A hoci nie sú nijako geograficky vymedzené, čitateľ môže z naznačeného a nedopovedaného vytušiť mnoho, aj charakter doby, o akej autor rozpráva.

Vydavateľstvo Pectus, Košice 2015

Niežeby sa literatúra vyhýbala svetu súčasných outsiderov, jednako nebýva bežné, aby antihrdinovia, niekedy z kyberpunkového prostredia, znepokojovali situáciami, keď sa zdanlivo nič nedeje. Dokonca spôsob, akým komunikujú, poukazuje skôr na nonsens mimo nich než na vyprázdnenosť reči. Azda najvýstižnejšie to znázorňuje poviedka Jama, ucelený obraz o spoločenskom bahne. Po prečítaní nejednej poviedky zostáva stopa nutkajúca k zamysleniu, pochopenie, že nad absurdné, drsné i scestné okolnosti sa nedá povzniesť inak než iróniou, zachovaním odstupu od udalostí. Iste, sýty hladnému neverí. Fajčáka, našťastie, neodrádza jeho postoj, v poviedkach tvorí svoju vlastnú pravdu. A že v skutočnosti to nie je až také zlé? Tým horšie pre skutočnosť.

Vydavateľstvo Pectus, Košice 2014

Doberanie si učiteľov, podpichovanie kamarátok v partii, nedbalo utajovaná závisť, ale aj sny a túžby po láske. Podarí sa autorke vyhnúť klišé, aby hlavná protagonistka Silvia nezviedla fyzikára Doda a neotehotnela? Dá Dodovi, keď sa zjaví uhrančivý Džulio, možnosť zápasiť o svoju ženu, alebo z neho urobí ikonickú figúrku mestečka, slabocha bez ambícií, akého poznáme z ruskej literatúry? V epizodickosti, čo zahŕňa svet mnohých postáv a neverí veľkému príbehu, sa síce nedeje nijaká filozofia ani hlboký druhý plán, avšak pohľadu na život jednoduchých ľudí z obdobia normalizácie, na ich každodenné radosti i strasti, možno uveriť. Za zdanlivou naivitou sa totiž ukrýva presvedčivá podoba medziľudských vzťahov, ktoré neovplyvňuje politická situácia. A vďaka autorkinej schopnosti prestupovať hranice medzi rozprávačom a postavami môže čitateľ bez námahy nazrieť do myslenia, prežívania a hodnotovej hierarchie hrdinov.

Vydavateľstvo Pectus, Košice 2014

Pätnásťročná dcéra chorvátskeho kniežaťa Ljudevita Sajava sa má vydať za Zvonimíra, syna moravského kniežaťa Mojmíra, aby sa tak upevnila jednota Slovanov. Skôr však ako dôjde k sobášu, unesie rozmarné a nezbedné dievča Baldrik, syn fuldského kniežaťa, ktorý sa do nej zaľúbil ako zajatec u jej otca. Zachráni ju práve ten, ktorého jej prisúdili – Zvonimír. U svojej nastávajúcej vzbudí tak nielen vďačnosť, ale aj vášnivú lásku, ktorá neostane neopätovaná. Ich šťastie však netrvá dlho. Zvonimír zahynie v bitke s Avarmi, Slovieni zvíťazia so značnými stratami na životoch... V panoramatickom obraze života na Veľkej Morave v 9. storočí, keď sa tu začalo šíriť kresťanstvo, vystupujú popri postavách, ktoré sú plodom autorskej fikcie, autentické osobnosti, veľkomoravské kniežatá Pribina, Mojmír, Rastislav aj budúci panovník Svätopluk. Z Ponitria a moravsko-slovenského pomedzia sa dej presúva k Jadranu i na dvor franského panovníka. Prvá, dejovo ucelená časť zamýšľanej trilógie – rukopis druhej časti s torzom tretej sa zničil počas vojny – vychádza z pozostalosti desaťročia od svojho vzniku. Do čitateľského povedomia sa takto vracia svojho času plodná, katolícky orientovaná prozaička, dramatička, autorka kníh pre mládež, zbavená neskôr možnosti publikovať.

Vydavateľstvo Pectus, Košice 2014

Cyklus poézie Na milosť a nemilosť vznikal v rokoch 1982 – 1986. Striedanie obrazov a dôraz na prúd podvedomia kladú vysoké nároky na čitateľa. Mnohé parafrázy a odvolávky, ale aj antická, indická či kresťanská symbolika rátajú s jeho intelektuálnym rozhľadom, bez ktorého by nebola možná ich interpretácia. Orientácia na introspekciu a sebareflexiu nadväzuje na montaigneovskú tradíciu, na snahy pochopiť seba a ľudskú existenciu. Nakoľko sa autorovi podarilo zvládnuť riziko neprimeranej entropie, nech posúdi samotný čitateľ.

Vydavateľstvo Pectus, Košice 2014

Básne presahujú súkromie, verejnými obrazmi sa neraz tiahne kafkovský motív neidentifikovateľného nátlaku. Videnie ďalších aspektov reality nadobúda psychedelický rozmer, kde na kolaps sveta vystačí nedopatrenie či malá odchýlka od normálu, a tento moment prirodzene dopĺňa dobový kontext podozrievania. Tvorba tohto autora sa vyznačuje kultivovaným výrazom, zmyslom pre skratku, čo núti spätne prehodnocovať zámenu zdanlivých súvislostí za vnútorné.

Vydavateľstvo Pectus, Košice 2014

Zriedka sa básnikovi podarí byť hlavou v oblakoch, a pritom nohami na zemi. A Klohnova poézia, zjavne pod vplyvom beatnickej generácie a so silnými existenciálnymi tendenciami, balansuje vo vlastných mýtoch obozretne a triezvo. Neraz s iróniou, ktorá, skôr ako obranná reakcia než cynický postoj, umožňuje vynájsť sa v utrpení. Náznaky rezignácie v kontexte svedčia o zápase. Autor sa našťastie neštylizuje ako služobník diela či kajúcnik ducha, ani nenavádza na ďalší kurz pozitívneho myslenia. Momentky stvárňuje citlivo a úprimne, bez sentimentu, afektov a koketovania s módnymi experimentmi. Pomáha si aj holistickým prístupom orientálnych koncepcií, veď už stoici spájali kozmológiu s etikou, a vykračovanie za veci, napriek osvietencom, ktorí sa básnictvu vysmievali, akoby novorodenec nezapadal do tohto sveta, naliehavo patrí mentálnej skutočnosti.