Na periférii kultúry, v centre umenia
Na periférii kultúry, v centre umenia

Vydavateľstvo Pectus, Štátna vedecká knižnica v Košiciach a Podduklianska knižnica vo Svidníku zrealizovali 3. ročník Litteriády v dňoch 6. – 8. 11. 2012. Jednotlivé kaviarne umožnili nahliadnuť do zákulisia súčasnej slovenskej, poľskej a estónskej literatúry. Festival, na ktorom okrem iného boli predstavené najnovšie knihy od Janky Haluškovej a Roberta Kačeňáka, sa uskutočnil aj vďaka podpore Ministerstva kultúry. Kým Halušková vo svojej knihe Kto býva s Barborkou vykúzlila svet človiečikov s dôverne známymi a aktuálnymi životnými peripetiami, svet, v ktorom neprestáva platiť etika, Kačeňák si v najnovšom počine pre dospelých Láska v časoch moru zobral na mušku reálny socializmus.

V dobe globálneho chaosu a neistoty ľudského osudu, kde sa zodpovednosť ešte aj za slnečné škvrny hodila na plecia najposlednejšiemu jednotlivcovi, kde sa bezohľadný individualizmus domnieva, že si vystačí so životom bez sociálnych väzieb, kde sa verejný priestor premenil na preosievanie nezáživných privátnych problémov, aby v ňom ďalšia hviezda, zanikajúca skôr ako sa dostane na výslnie, navodila stoickú ilúziu, že všetko spočíva v mysli, sú podujatia tohto druhu priam sviatkom. Čím vehementnejšie sa usiluje masová kultúra presvedčiť, že priemyselný vynález stelesňuje pravý umelecký artefakt, tým ráznejšie odzrkadľuje, hoci prevrátene, aké strašné je umenie bez človeka. Preto podujatia tohto druhu, ktoré nestotožňujú kultúru s umením, nezatvárajú oči pred tradíciou a patria skôr do postmoderného podzemia, o to intenzívnejšie poukazujú na naliehavosť dialógu nielen medzi autormi v literárnom prostredí, kde sa vynára viac spoločných ako odlišných problémov, a to nezávisle od tej-ktorej krajiny. Pravda, vonkoncom nejde o presadzovanie komornosti poézie. Medzi zahraničnými literátmi nechýbala ani Marta Świderska-Pelinko, slovenským čitateľom už relatívne známa románom Chuť túlania a edenu, v ktorom „pranieruje“ staronové neduhy súčasného sťahovania národov. Skutočný význam takýchto podujatí, kde sa literatúra nekonzumuje, môže preveriť len čas.

Fotoreportáž z 3. ročníka Litteriády: